V 60. rokoch 20. storočia padlo rozhodnutie vystavať 56 obetiam fašistického besnenia pochovaným na trenčianskej Brezine dôstojný a reprezentatívny pamätník v blízkosti Čerešňového sadu. Okrem spomienky na tieto obete tak mesto získalo i primerane dôstojné miesto na uskutočňovanie každoročných spomienkových akcií pri príležitosti výročí oslobodenia mesta, krajiny či pri sviatku Slovenského národného povstania. Za bývalého režimu bol pamätník využívaný i na iné politicko-spoločenské akcie, ako napríklad skladanie sľubov nových členom Pionierskej organizácie SZM.
S výstavbou pamätníka podľa návrhu architektov Ernesta Krampla a Františka Gibalu a sochára Jozefa Fizela sa začalo v roku 1969, slávnostné odhalenie sa konalo rok na to.
„Pamätník je situovaný na malej vyvýšenine cintorína. Jeho dominantou je hlavný korpus. Na jeho troch stranách sú figurálne reliéfy, stvárňujúce výjavy z bojov a utrpenia v Slovenskom národnom povstaní. Na zadnej strany hlavného telesa je nápis: „Na večnú pamäť 69 bojovníkom proti fašizmu umučených na trenčianskej Brezine.“ (In: Nezabudnuteľní- Pamätníky a pamätné tabule v TN okrese padlým v oboch svetových vojnách a v SNP)
V 80. rokoch bola k areálu pamätníka a Cintorína hrdinov vybudovaná asfaltová komunikácia od horného konca Kukučínovej ulice a priestorov Hotela Brezina, ktorá umožnila pohodlnú dopravu účastníkov spomienkových akcií až priamo k pietnemu miestu. Oslavy ukončenia vojny sa vždy pre vojenský význam mesta Trenčín v minulosti i súčasnosti (sídlo Veliteľstva Východného vojenského okruhu ČSĽA, neskôr Generálneho štábu ASR a dnes Veliteľstva Pozemných síl OS SR) vyznačovali vysokým počtom účastníkov z radov účastníkov Povstania i z radov vysokých predstaviteľov armády, ktorých bolo na miesto potreba dopraviť.
Súčasťou výtvarného riešenia areálu boli aj dve veľké plastiky akademického sochára Jozefa Fizela „Utrpenie“ v podobe bronzovej tŕňovej koruny umiestnenej na podstavci priamo v areáli a takisto bronzová „Ukrutnosť“ umiestnená pred vstupným schodiskom do areálu v smere od Mariánskeho námestia. Prvá menovaná bola, žiaľ, na začiatku 90. rokov rozobraná (bola zmontovaná z viacerých súčastí) a odcudzená. V areáli sa už tak nenachádza.
Viac informáciu v blogu tu.
